Na svetových trhoch došlo vo štvrtok, 26. júna 2025, k viacerým výrazným pohybom, ktoré odrážajú kombináciu geopolitických udalostí, očakávaní ohľadom monetárneho prístupu USA a firemných správ.

Absolútna správa

V Spojených štátoch zaznamenali akciové indexy zisky pri otvorení Wall Street. S&P 500 vzrástol o 0,33 %, pričom technologický Nasdaq si pripísal 0,44 %. K tomuto vývoju prispelo predovšetkým zverejnenie informácií o prímerí medzi Izraelom a Iránom, ktoré zmiernilo napätie na Blízkom východe. Zároveň investori sledovali vystúpenie šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella v Kongrese, ktorý potvrdil opatrný a dátami podmienený prístup Fedu k ďalšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb. Jeho vyjadrenia trh vnímal ako mierne holubičie, čo podporilo sentiment, hoci pozornosť sa teraz sústreďuje na nadchádzajúce zverejnenie indexu cien osobných výdavkov (PCE), ktorý je kľúčovým inflačným indikátorom pre Fed. Neistotu však vnáša politická rovina, keďže prezident Trump pokračuje v kritike Powella a otvorene naznačuje jeho prípadnú výmenu na jeseň, čo by mohlo výrazne ovplyvniť budúci vývoj menovej politiky USA. Na druhej strane zemegule sa popritom spracovávali zmiešané výsledky ázijských trhov. Zatiaľ čo japonský benchmark Nikkei 225 sa posilnil o 1,65 % a dostal sa na päťmesačné maximum vďaka silnej výkonnosti technologických a exportne orientovaných spoločností, iné indexy zaostávali. Juhokórejský Kospi klesol o 0,92 % popri zvýšenej opatrnosti investorov v prostredí pretrvávajúceho geopolitického napätia. Čínske akcie sa takisto mierne oslabili, keď CSI 300 klesol o 0,35 % a Hang Seng o 0,61 %. Prepadu akcií čelila automobilka BYD, ktorá stratila 3,39 % po správach o spomalení výroby a odložení plánov expanzie kvôli rastúcim zásobám a tlaku na ziskové marže v konkurenčnom prostredí. V Európe sa medzitým obchodovalo prevažne v pozitívnom duchu. K 15:30 Seč boli v pluse nemecký index DAX (+0,35 %) aj francúzsky CAC 40 (+0,32 %), avšak paneurópsky Stoxx 600 sa po úvodných ziskoch dostal do červených čísel. Miestni média sledovali summit Európskej Únie, kde sa rozhoduje o obchodnej dohode s USA, ktorá má zabrániť novým clám. Väčšina krajín preferuje rýchlu dohodu, no v hre sú aj potenciálne protiopatrenia EÚ, ako clá a daň z digitálnej reklamy. Rokovania sú zároveň spojené s riešením energetických záujmov Slovenska a Maďarska, čo je kľúčové pre schválenie ďalších sankcií voči Rusku.

Makroekonomické údaje a správy

USA: V máji predaj nových domov v Spojených štátoch klesol o výrazných 13,7 % na 623 000, čo je oveľa viac, než očakávali ekonómovia, a znamená to najväčší pokles predaja od aprílového nárastu. Pokles bol spôsobený najmä slabosťou trhu na juhu USA, kde predaj spadol o 21 %, zatiaľ čo severovýchod zaznamenal nárast. Mediánová cena nových domov vzrástla na 426 600 dolárov.

Ázia: Makroekonomická situácia v Ázii ukazuje zmiešaný vývoj. Hongkong čelí prudkému nárastu obchodného deficitu na 27,3 miliardy HK$, keďže dovoz rástol rýchlejšie ako export, pričom vývoz do Ázie stúpol, no do USA klesol. Ďalej, v Južnej Kórei sa podnikateľská dôvera mierne znížila pre geopolitické napätie, ktoré zvyšuje opatrnosť firiem. V Singapure sa zas rast priemyselnej produkcie spomalil na 3,9 %, najmä pre slabší výkon elektroniky, aj keď niektoré sektory ako dopravné inžinierstvo rástli, no celkovo produkcia medzimesačne mierne klesla.

Európa: Najnovšie národohospodárske správy z Európy odhaľujú slabnúcu ekonomickú aktivitu, nakoľko rakúska výroba v júni klesla, pričom index nákupných manažérov sa prepadol na 47,0 v dôsledku slabého dopytu a nižšieho exportu. V Nemecku sa spotrebiteľská dôvera po troch mesiacoch rastu opäť zhoršila, najmä pre pretrvávajúcu neistotu a rastúcu tendenciu sporiť, hoci očakávania príjmov i ekonomiky sa zlepšili. Nórsko zaznamenalo nárast nezamestnanosti na 4,6 %, čo je najviac od júla 2021, aj keď zamestnanosť mierne stúpla.