Absolútna správa

Americké akcie už v predchádzajúcej seanse výraznejšie oslabili a na tento vývoj nadviazali hlavné indexy aj pri štvrtkovom otvorení. Benchmark S&P 500 stratil oproti poslednej uzávierke 0,63 %, industriálny Dow Jones klesol o 0,2 % a technologický Nasdaq Composite až o 1,27 %. Hlavným dôvodom bol najmä konflikt na Blízkom východe, ktorý prudko zdvihol ceny energií a zároveň posilnil obavy z inflačných tlakov. Cena ropy Brent vyskočila na 111 USD za barel a ropa WTI na 96 USD za barel, pričom európske ceny plynu vzrástli o viac ako 25 % po útokoch na katarský Ras Laffan. Nervozitu ďalej podporili aj silnejšie americké výrobné ceny, keď PPI vo februári vzrástol o 0,7 % oproti očakávaným 0,3 %. V kombinácii s rozhodnutím Federálnej rezervnej banky ponechať úrokové sadzby bez zmeny to ešte viac posilnilo opatrnosť investorov. Náladu tak nedokázali zlepšiť ani silné firemné výsledky, čo ukázal aj Micron. Hoci spoločnosť výrazne zvýšila zisk aj tržby, jej akcie oslabili po oznámení vyšších kapitálových výdavkov. Negatívny sentiment sa následne naplno preniesol aj do Ázie. Najväčšie straty zaznamenalo Japonsko, kde index Nikkei 225 klesol o 3,38 % a širší Topix o 2,91 %. Zároveň, výrazne oslabil aj juhokórejský Kospi o 2,73 % a Kosdaq o 1,79 %. Pod tlakom sa ocitli predovšetkým technologické a čipové spoločnosti, keďže Samsung Electronics oslabil o 3,84 % a SK Hynix o 4,07 %. Slabší vývoj navyše zaznamenali aj ďalšie ázijské burzy vrátane Austrálie, Hongkongu, pevninskej Číny a Indie, čo potvrdilo, že výpredaj mal široký regionálny základ a nešlo len o izolovanú reakciu. Európa potom na tento globálny vývoj nadviazala ďalším poklesom, nakoľko paneurópsky index Stoxx 600 stratil 2,13 % do 15:30 SEČ. Miestni trhoví účastníci reagovali na pokračujúcu eskaláciu vojny s Iránom a na útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré zvýšili obavy o hospodársky rast, infláciu aj firemné marže. Najvýraznejšie oslabili ťažobné spoločnosti a sektor základných zdrojov, i keď výnimkou bol nórsky Equinor, ktorého akcie vzrástli o 8,64 % vďaka silným výsledkom a oznámeniu nového ropného objavu.

Makroekonomické údaje a správy

USA: V USA sa momentálne ukazuje zmiešaný obraz ekonomiky. Na jednej strane stavebný sektor v januári oslabil vzhľadom na to, že počet stavebných povolení medzimesačne klesol o 4,7 % na anualizovaných 1,386 milióna, čo bola najslabšia úroveň od augusta 2025. Výraznejší pokles nastal najmä pri viacbytovej výstavbe, kde povolenia padli o 12,4 % na 458-tisíc. Na druhej strane trh práce zostáva naďalej odolný, keďže počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v druhom marcovom týždni klesol o 8-tisíc na 205-tisíc napriek očakávanému rastu a pokračujúce žiadosti vzrástli len mierne na 1,857 milióna.

Ázia: Taiwanská centrálna banka v marci 2026 ponechala kľúčovú diskontnú sadzbu na úrovni 2 %, kde sa nachádza už od marca 2024. Ekonomika pritom v 4. štvrťroku 2025 medziročne vzrástla o výrazných 12,65 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od 3. štvrťroka 1987, vďaka silnému dopytu po technológiách spojených s umelou inteligenciou. Inflácia vo februári 2026 zrýchlila na 1,75 % z januárových 0,69 %, čo predstavovalo najvyššiu úroveň od apríla 2025. Centrálna banka zároveň upravila svoje prognózy na rok 2026, keď celkovú infláciu CPI odhaduje na 1,80 % a jadrovú infláciu na 1,75 %.

Európa: Európska centrálna banka (ECB) v marci 2026 ponechala úrokové sadzby bez zmeny. Hlavná refinančná sadzba zostala na úrovni 2,15 %, depozitná sadzba na 2,0 % a sadzba pre jednodňové refinančné operácie na 2,4 %. ECB zároveň potvrdila cieľ dostať infláciu v strednodobom horizonte na 2 %, no pre rok 2026 zvýšila odhad celkovej inflácie na 2,6 %, zatiaľ čo na roky 2027 a 2028 ju očakáva na úrovni 2,0 % a 2,1 %. Naopak, výhľad hospodárskeho rastu zhoršila, nakoľko po novom predpokladá rast HDP eurozóny len o 0,9 % v roku 2026, následne o 1,3 % v roku 2027 a o 1,4 % v roku 2028, pričom dôvodom sú hlavne vyššie ceny energií a rastúca neistota spojená s vojnou na Blízkom východe.