Na svetových trhoch sa v piatok 6. marca 2026 miešala zvýšená nervozita s čiastočnou stabilizáciou v niektorých regiónoch, pričom hlavným motorom pohybov zostával pokračujúci konflikt s Iránom a s ním spojené obavy o dodávky energií.

Absolútna správa

V Spojených štátoch amerických prevládal na trhoch negatívny sentiment, keďže hlavné akciové indexy otvorili v červených číslach. S&P 500 klesol oproti štvrtkovej uzávierke o 0,9 %, industriálny Dow Jones stratil 0,67 % a technologický Nasdaq Composite až 1,44 %. Naopak, cena ropy od začiatku spoločných útokov USA a Izraela na Irán vyskočila takmer o 21 %. Trhy pritom citlivo reagujú najmä na riziko narušenia prepravy cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Vyššie ceny energií sa už začali premietať aj do amerických domácností, keď priemerná cena benzínu vzrástla o 27 centov na 3,25 USD za galón. To zároveň posilnilo obavy z ďalších inflačných tlakov a možného odkladu znižovania úrokových sadzieb zo strany centrálnej banky. Okrem toho, v rámci korporátnych správ zaujal najmä Marvell Technology, ktorého akcie v predĺženom obchodovaní vyskočili o viac než 14 % po zvýšení výhľadu. Ďalej, pri presune do Ázie mohli trhoví účastníci pozorovať vyrovnanejšiu situáciu, nakoľko sa po úvodnej nervozite viaceré burzy obrátili do plusu. Medzi také patril napríklad juhokórejský index Kosdaq, ktorý vzrástol o 3,43 %. Navyše, futures na Kosdaq 150 vyskočili až o 6 %, čo viedlo k aktivácii päťminútového obchodného obmedzenia.  Okrem toho, v Japonsku Nikkei 225 posilnil o 0,62 % a širší Topix si pripísal 0,39 %. V Hongkongu vzrástol Hang Seng o 1,72 % a čínsky CSI 300 pridal 0,27 %. K priaznivejšiemu tónu v regióne prispeli aj firemné správy. Akcie SoftBank stúpli o 1,6 % po informáciách o snahe získať 40 miliárd USD na investíciu do OpenAI, zatiaľ čo juhokórejský obranný koncern LIG Nex1 vzrástol o viac než 9 %. Pozitívnej nálade sa však vyhol austrálsky S&P/ASX 200, ktorý skončil o 1 % nižšie, ako aj indické indexy Nifty 50 a Sensex, ktoré klesli o 1,27 %, respektíve 1,37 %. Medzitým, sa so slabším záverom týždňa prezentovala aj Európa, kde rozsiahly barometer Stoxx 600 strácal približne 1 %. Miestni investori totiž reagovali na ďalší rast cien ropy vzhľadom na to, že americká WTI vzrástla na 90,95 USD za barel a Brent na 88,66 USD.

Makroekonomické údaje a správy

USA: V USA sa na prelome rokov ukázal zmiešaný, no nie vyslovene slabý obraz domáceho dopytu. Podnikové zásoby sa v decembri 2025 zvýšili len mierne, o 0,1 %, no tržby firiem rástli rýchlejšie, o 0,5 %, vďaka čomu pomer zásob k tržbám klesol na 1,36 z 1,37, čo naznačuje efektívnejší obrat tovaru. Ďalej, v januári 2026 síce maloobchodné tržby klesli o 0,2 %, no išlo o miernejší pokles, než trh očakával, pričom slabší výsledok stiahli najmä predaje áut a náhradných dielov, ktoré sa znížili o 0,9 %. Dôležité však je, že jadrové maloobchodné tržby vzrástli o 0,3 %, čo naznačuje, že spotrebiteľské výdavky mimo volatilnejších položiek zostávajú v USA naďalej pomerne odolné.

Ázia: V Ázii prišli rôznorodé, avšak celkovo priaznivé makroekonomické signály. Na Taiwane sa vo februári inflácia zrýchlila na 1,75 % z januárových 0,69 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň od apríla 2025, pričom rástli najmä ceny bývania (+2,06 %) a zdravotnej starostlivosti (+1,73 %), zatiaľ čo ceny výrobcov zostali v poklese (-1,07 %). Južná Kórea zasa potvrdila silnú výkonnosť zahraničného obchodu, keď v januári vykázala prebytok bežného účtu 13,26 miliardy USD, najmä vďaka prebytku na účte tovarov 15,17 miliardy USD. Export krajiny pritom medziročne vzrástol až o 30,0 % na 65,51 miliardy USD, kým dovoz stúpol o 7,0 % na 50,34 miliardy USD, čo naznačuje, že časť ázijskej ekonomiky naďalej ťaží z robustného externého dopytu.

Európa: Rast ekonomiky eurozóny sa vo štvrtom štvrťroku 2025 spomalil, keď HDP medzikvartálne vzrástol len o 0,2 % namiesto pôvodne odhadovaných 0,3 %, po raste o 0,3 % v treťom a o 0,1 % v druhom štvrťroku, zatiaľ čo medziročne tempo kleslo na 1,2 % z predchádzajúcich 1,4 % a tiež pod pôvodný odhad 1,3 %. Za celý rok 2025 si eurozóna pripísala rast 1,4 % po 0,9 % v roku 2024. Spotreba domácností vzrástla o 0,4 %, vládne výdavky o 0,5 % a tvorba hrubého fixného kapitálu o 0,6 %, no vývoz klesol o 0,4 % a dovoz o 0,2 %, takže čistý obchod odobral z rastu 0,1 percentuálneho bodu, rovnako ako zmeny zásob. Spomedzi krajín zaznamenalo najväčší pokles Írsko (-3,8 %), kým Nemecko a Taliansko rástli zhodne o 0,3 %, Francúzsko o 0,2 % a Španielsko najvýraznejšie o 0,8 %. Počet zamestnaných sa medzikvartálne zvýšil o 0,2 % a medziročne o 0,7 %, oproti 0,6 % v treťom štvrťroku.