Na svetových trhoch v utorok 3. marca 2026 dominovala výrazná averzia k riziku, ktorú vyvolala ďalšia eskalácia konfliktu na Blízkom východe a rastúce obavy o možné narušenie dodávok ropy cez Hormuzský prieliv.

Absolútna správa

V Spojených štátoch sa eskalácia vojenského konfliktu na Blízkom východe prejavila poklesom hlavných akciových indexov. Benchmark S&P 500 sa pri otvorení Wall Street znížil o 1,18 %, zatiaľ čo industriálny Dow Jones klesol o 0,84 % a technologicky orientovaný Nasdaq Composite až o 2,01 %. Investori pritom reagovali najmä na prudký rast cien energií a širšie geopolitické napätie. Futures kontrakty na ropu Brent zdraželi na 83,89 USD za barel a na ropu WTI na 77,22 USD za barel po tom, čo oba kontrakty už v predchádzajúcej seanse vzrástli o viac než 7 % a počas dňa vyskočili až o 13 % na ročné maximá. Krehký sentiment v USA zároveň podčiarkovali aj otázniky okolo spotrebiteľského dopytu a maloobchodu, nakoľko prieskum Reuters/Ipsos ukázal, že až 68 % respondentov nesúhlasí s tvrdením, že americká ekonomika je vo veľmi dobrej kondícii. Medzitým sa nervozita pretavila aj v Ázii, a to do ešte výraznejšieho výpredaja. Juhokórejský index Kospi sa prepadol o 7,24 % na 5 791,91 bodu, čo predstavovalo jeho najhorší deň za 19 mesiacov, pričom technologické ťahúne trhu boli pod mimoriadnym tlakom. Akcie Samsung Electronics stratili takmer 10 % a SK Hynix až 11,5 %. Výrazné straty zaznamenalo aj Japonsko, kde Nikkei 225 klesol o 3,06 % a Topix o 3,24 %, kým slabšie uzavreli aj hongkonský Hang Seng (-1.12 %), čínsky CSI 300 (-1,54 %) či austrálsky S&P/ASX 200 (-1,34 %). Negatívnu náladu v regióne navyše zosilňoval samotný rast ceny ropy, keďže trh citlivo reagoval na správy o ohrození dopravy cez trasu, ktorou vlani prúdilo viac než 14 miliónov barelov denne, teda takmer tretina svetového exportu ropy po mori. Európske trhy následne na ázijský aj americký vývoj nadviazali ďalším oslabením. Paneurópsky Stoxx 600 do 16:10 SEČ klesol o 2,42 % po pondelkovej strate 1,6 %, keď najviac trpeli banky, poisťovne, verejné služby a sektor cestovaného ruchu a voľného času. Okrem toho, európsky sentiment zhoršilo aj zrýchlenie inflácie v eurozóne na 1,9 % z 1,7 %, čo posilnilo obavy, že geopolitický šok by sa mohol rýchlo premietnuť aj do nových inflačných tlakov.

Makroekonomické údaje a správy

USA: Prezident newyorského Fedu John Williams uviedol, že až 90 % dodatočných nákladov ciel sa podľa analýzy prenieslo na americké firmy a spotrebiteľov, nie na zahraničných exportérov. Zároveň odhadol, že clá doteraz prispeli k aktuálnej inflácii v USA, ktorá sa pohybuje okolo 3 %, približne o 0,5 až 0,75 percentuálneho bodu, čo brzdí návrat k dlhodobému cieľu Fedu na úrovni 2 %. Napriek tomu Williams stále očakáva, že Fed tento cieľ dosiahne do roku 2027, pričom trhy momentálne rátajú s obnovením znižovania sadzieb neskôr v tomto roku, pravdepodobne v júli alebo septembri.

Ázia: Ázijské údaje ukázali na začiatku roka nerovnomerný obraz regiónu. V Japonsku sa trh práce mierne ochladil, keď nezamestnanosť v januári vzrástla na 2,7 % z 2,6 % a pomer pracovných miest k uchádzačom klesol na 1,18 z 1,20. Na opačnej strane stála India, kde výrobný sektor vo februári zrýchlil na 4-mesačné maximum a index HSBC Manufacturing PMI vzrástol na 56,9 bodu z 55,4 bodu, čo signalizuje pokračujúcu expanziu podporenú silnejším domácim dopytom, rastom produkcie aj nových objednávok. Slabší obraz naopak priniesla Malajzia, kde sa výroba prepadla späť do kontrakcie a PMI klesol na 49,3 bodu z 50,2 bodu, čo odráža slabšie nové objednávky a najvýraznejšie spomalenie produkcie za posledné štyri mesiace.

Európa: Inflácia v eurozóne sa vo februári 2026 nečakane zrýchlila na 1,9 % medziročne po januárových 1,7 %, hoci trh očakával opäť 1,7 %; v decembri pritom dosiahla 2,0 %. Ešte výraznejšie prekvapila jadrová inflácia, ktorá bez cien energií, potravín, alkoholu a tabaku vzrástla na 2,4 %, namiesto očakávaných 2,2 %. Najsilnejší cenový rast zaznamenali služby (+3,4 %), nasledované kategóriou potraviny, alkohol a tabak (+2,6 %) a neenergetickými priemyselnými tovarmi (+0,7 %), zatiaľ čo ceny energií klesli o 3,2 %. ECB pritom ponechala sadzby bez zmeny už na piatich zasadnutiach po sebe, pričom depozitná sadzba zostáva na úrovni 2,0 %.