Na svetových trhoch vo štvrtok 12. marca 2026 prevládala nervozita, ktorá sa začala formovať už v USA, kde investorov znepokojil najmä ďalší rast cien ropy a s ním spojené obavy z nového inflačného tlaku, slabšej spotreby domácností a vyšších nákladov firiem.

Absolútna správa

Hlavné akciové indexy v Spojených štátoch vstúpili do obchodovania poklesom, pričom benchmark S&P 500 stratil 0,52 % oproti predchádzajúcej uzávierke, technologický Nasdaq Composite oslabil o 0,83 % a industriálny Dow Jones klesol o 0,37 %. Futures kontrakty na ropu Brent sa zároveň obchodovali na úrovni 100,79 USD za barel a futures na WTI na 96,14 USD za barel. Počas týždňa sa však cena Brentu krátkodobo priblížila až k hranici 120 USD za barel, čo ešte viac zvýraznilo obavy z dôsledkov konfliktu na Blízkom východe. Zlato sa popritom udržalo vo vysokom pásme ako tradičný bezpečný prístav, keď jeho spotová cena korigovala na 5 125,46 USD za uncu, zatiaľ čo dolárový index posilnil približne o 0,2 % a pohyboval sa blízko dvojmesačného maxima. Negatívny sentiment sa následne preniesol aj do Ázie, kde burzy oslabovali napriek tomu, že Medzinárodná energetická agentúra oznámila rekordné uvoľnenie 400 miliónov barelov ropy a Spojené štáty pridali ďalších 172 miliónov barelov zo strategických rezerv. Investori totiž zjavne pochybovali, či tieto opatrenia budú postačovať na vyrovnanie výpadkov a stabilizáciu energetického trhu. Austrálsky index S&P/ASX 200 preto klesol o 1,31 %, japonský Nikkei 225 o 1,04 %, širší Topix o 1,32 % a juhokórejský Kospi stratil 0,48 %. Na tento vývoj nadviazali aj čínske a hongkonské akcie, keďže CSI 300 oslabil o 0,36 % a Hang Seng o 0,7 %. Výnimkou bol iba technologicky orientovaný Kosdaq v Južnej Kórei, ktorý si pripísal 1,02 %, no celkový obraz regiónu zostal skôr negatívny. Navyše straty zasiahli aj európske trhy, čo odzrkadľoval pokles paneurópskeho indexu Stoxx 600 o 0,96 % k 16:20 SEČ. Investorov na starom kontinente pritom okrem vojny v Iráne zaťažili aj nové obchodné vyšetrovania USA voči Európskej únii a ďalším ekonomikám, ktoré pridali vrstvu neistoty. Hoci sa na úrovni jednotlivých titulov objavili aj pozitívne firemné príbehy, napríklad rast akcií Leonarda o 4,73 % po silných výsledkoch či posilnenie Abivaxu o 4,05 % v dôsledku špekulácií o prevzatí, obraz trhu to výraznejšie nezlepšilo. Naopak, HSBC oslabila o 7,18 % pre obavy z expozície voči Blízkemu východu a Savills stratil 7,09 % napriek rastu zisku.

Makroekonomické údaje a správy

USA: Výstavba bývania v USA v januári 2026 zrýchlila, keď počet začatých bytových domov medzimesačne vzrástol o 7,2 % na anualizovaných 1,487 milióna z revidovaných 1,387 milióna v decembri, čím prekonal aj očakávania trhu na úrovni 1,35 milióna a dosiahol najvyššiu úroveň od februára 2025. Rast pritom ťahali najmä bytové domy, ktorých začiatky výstavby vyskočili o 29,1 % na 406-tisíc, zatiaľ čo pri rodinných domoch nastal pokles o 2,8 % na 935-tisíc. Z regionálneho pohľadu sa aktivita výrazne zvýšila predovšetkým na juhu o 11,4 % na 810-tisíc a na severovýchode o 47,4 % na 196-tisíc, kým západ zaznamenal pokles o 7,5 % na 307-tisíc a Stredozápad o 10,8 % na 174-tisíc.

Kanada: Kanadská ekonomika vstúpila do roka 2026 slabšími januárovými číslami, keď sa ochladil domáci obchod aj zahraničná výmena. Veľkoobchodný predaj klesol o 1 % na 85,2 miliardy CAD, prednostne pre slabší predaj áut a dielov (-3,9 %) a prudký prepad v segmente nerastov, rúd a drahých kovov (-38,3 %). Zahraničný obchod zároveň ukázal ešte výraznejšie oslabenie na strane exportu, ktorý sa znížil o 4,7 % na 62,48 miliardy CAD, pričom ho stiahli najmä kovy a nekovové minerály (-8,0 %) a lietadlá a dopravné zariadenia (-16,0 %), kým vývoz energie vzrástol o 4,1 %. Dovoz klesol miernejšie, o 1,1 % na 66,1 miliardy CAD v dôsledku slabších nákupov motorových vozidiel a súčiastok (-4,5 %), hoci časť poklesu tlmili vyššie dovozy priemyselných strojov a zariadení (+3,4 %).

Ázia: Dôvera veľkých japonských výrobcov sa v 1. štvrťroku 2026 zhoršila. Index podnikateľského prieskumu klesol na 3,8 % zo 4,7 % v predchádzajúcom štvrťroku, pričom zaostal aj za očakávaniami trhu na úrovni 5,5 %. Napriek poklesu ukazovateľ zostal v kladnom pásme už tretí kvartál po sebe. Výhľad na ďalšie obdobie zatiaľ naznačuje ešte slabší 2. štvrťrok s úrovňou 0,7 %, no v 3. štvrťroku by sa nálada mohla opäť zlepšiť na 6,3 %. Za zhoršením aktuálnych čísel stáli predovšetkým rast cien ropy a napätie na Blízkom východe, ktoré zvyšujú neistotu pre japonskú ekonomiku.

Európa: V Európe priniesli najnovšie dáta zmiešaný obraz. Ukrajinská ekonomika v 4. štvrťroku 2025 medziročne zrýchlila rast na 2,8 % z predchádzajúcich 2,4 %, vďaka silnejšej spotrebe domácností, ktorá vzrástla o 11,1 %, no celoročný rast HDP sa aj tak spomalil na 1,8 % z 3,2 % v roku 2024. Naopak, zahraničný obchod v časti Európy ukázal slabosť, keď sa portugalský obchodný deficit v januári 2026 prehĺbil na 2,51 miliardy eur z 1,73 miliardy eur pre prudký pokles exportu o 14,1 %, osobitne pri priemyselných dodávkach a palivách. Okrem toho, Lotyšsko síce zaznamenalo zlepšenie obchodnej bilancie. Jeho deficit sa znížil na 171,3 milióna eur z 218,9 milióna eur, no bolo to skôr výsledkom ešte výraznejšieho poklesu dovozu o 8,3 % než pozitívneho rastu exportu, ktorý klesol o 6,6 %.