Na začiatku nového týždňa 30. marca 2026 sa svetové finančné trhy pohybovali pod silným vplyvom geopolitického napätia súvisiaceho s pokračujúcou vojnou v Iráne, pričom jednotlivé regióny reagovali rozdielne.

Absolútna správa

V USA sa nálada mierne zlepšila, nakoľko akciové indexy otvorili v zelenom pásme. Benchmark S&P 500 stúpol o 0,54 %, zatiaľ čo Nasdaq Composite získal 0,71 % a Dow Jones 0,26 %. Tento opatrný rast však neznamenal návrat pokoja, keďže investori naďalej zohľadňujú riziko ďalšej eskalácie konfliktu, možné rozšírenie vojenských operácií aj ohrozenie dôležitých prepravných trás pre energie. Práve to sa odrazilo aj na komoditných trhoch, kde ropa Brent vzrástla o 2,4 % na 107,77 USD za barel,  kým zlato ako tradičný bezpečný prístav posilnilo o 0,78 % na 4 559,7 USD za uncu. Trhy zároveň balansovali medzi náznakmi možnej diplomacie, keď Donald Trump hovoril o dobre prebiehajúcich rokovaniach s Iránom, hoci neistota ostáva vysoká. K tomu sa pridáva aj očakávanie nových amerických makrodát z tohto týždňa, predovšetkým správy z trhu práce, ktorá môže výraznejšie ovplyvniť úvahy o ďalšom postupe Federálneho rezervného systému (Fed). Na druhú stranu, v Ázii bola reakcia investorov podstatne negatívnejšia a miestne indexy zasiahla vlna výpredajov. Najsilnejší pokles evidovala Južná Kórea, kde Kospi počas dňa strácal viac ako 5 %, no napokon uzavrel nižšie o 2,97 %, zatiaľ čo technologicky orientovaný Kosdaq oslabil o 3,02 %. Výrazne klesali aj japonské Nikkei 225 a Topix, konkrétne o 2,79 %, a 2,94 %. Tento negatívny sentiment podporila nielen rastúca averzia k riziku v dôsledku vojny, ale aj diskusie v Bank of Japan o potrebe ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb, pretože drahšia ropa zvyšuje inflačné tlaky. Okrem toho o niečo miernejšie, no stále citeľne oslabila aj Austrália, kde ASX 200 klesol o 0,65 %. Hongkonský Hang Seng zas stratil 0,81 % a čínsky CSI 300 oslabil o 0,24 %. Náladu v Ázii navyše zhoršilo aj prvé priame zapojenie jemenských Hútíov do konfliktu, čo média vnímali ako ďalší krok k regionálnemu rozšíreniu vojny. Európske trhy sa však napriek nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu vyvíjali odolnejšie a po slabšom otvorení sa dokázali presunúť do zisku. Paneurópsky index Stoxx 600 stúpol 0,75 % do 17:25 SEČ,  a to aj napriek tomu, že investori museli spracovať slabšie signály od Európskej komisie, ktorá informovala o poklese ekonomického sentimentu, očakávaní zamestnanosti aj zhoršení spotrebiteľskej dôvery.

Makroekonomické údaje a správy

USA: Marcové údaje z Dallas Fedu naznačili v texaskom priemysle skôr stagnáciu. Index všeobecnej obchodnej aktivity klesol z 0,2 na -0,2 a index výhľadu spoločností sa znížil takmer o 7 bodov na -3,5. Výrazne pritom vzrástla neistota, keď príslušný index vyskočil o 20 bodov na 26,0, najviac od apríla 2025. Ďalej aj trh práce oslabil, nakoľko index zamestnanosti zostal blízko nuly, 15 % firiem hlásilo čistý nábor a 16 % prepúšťanie, pričom index odpracovaných hodín klesol zo 6,1 na 0,9. Cenové tlaky sa veľmi nemenili, no rast miezd sa spomalil s poklesom indexu miezd a benefitov z 31,9 na 25,2. Výhľad do budúcnosti však ostáva priaznivejší, keď index budúcej produkcie zotrval na 35,7 a index budúcej všeobecnej aktivity zostal v kladnom pásme na 10,6.

Ázia:  Indické verejné financie za obdobie apríl až február fiškálneho roka 2025/2026 ukázali zlepšenie, keď fiškálny deficit klesol na 12,5 bilióna INR z vlaňajších 13,5 bilióna INR a predstavoval 80,4 % celoročného cieľa, oproti 85,8 % v rovnakom období pred rokom. Celkové príjmy vzrástli medziročne o 9,6 % na 27,9 bilióna INR, čo zodpovedá 82,0 % ročného plánu, pričom čisté daňové príjmy stúpli na 21,5 bilióna INR z 20,2 bilióna INR. Naopak, celkové výdavky sa zvýšili miernejšie, o 3,9 % na 40,4 bilióna INR, teda na 81,5 % cieľa, zatiaľ čo kapitálové výdavky podporené najmä infraštruktúrnymi investíciami vzrástli na 9,3 bilióna INR z 8,1 bilióna INR a dosiahli 84,8 % ročného plánu. Vláda zároveň naďalej počíta s tým, že za celý fiškálny rok zníži deficit na 4,4 % HDP, teda 15,7 bilióna INR, po úrovni 4,8 % HDP v roku 2024/2025.

Európa: Dôvera v sektore služieb v eurozóne sa v marci 2026 mierne zhoršila, keď príslušný index klesol medzimesačne o 0,1 bodu na 4,9, čo predstavuje najslabšiu úroveň od októbra minulého roka. Napriek tomu výsledok prekonal trhové očakávania, ktoré počítali len s hodnotou 3,9, teda o 1 bod nižšie. Dáta tak naznačujú, že nálada firiem sa síce po vypuknutí vojny na Blízkom východe a raste cien energií zhoršila, no pokles dôvery nebol taký výrazný, ako sa pôvodne očakávalo.