Od Trumpa po Nvidiu: Globálne trhy rozkývali clá, AI aj inflácia

Svetové finančné trhy vo štvrtok, 10. júla 2025, zaznamenali rozdielne pohyby naprieč regiónmi, keď investori reagovali na kombináciu geopolitických impulzov, menovej politiky a firemných výsledkov.

Absolútna správa

V Spojených štátoch prevládla medzi investormi obozretnosť po tom, čo prezident Donald Trump oznámil plán zaviesť 50 % clo na brazílsky dovoz a meď, čo vyvolalo silné obavy z obnoveného obchodného napätia a možného narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Investičná verejnosť zneistela, či tieto kroky nezvýšia inflačné tlaky a nespomalia ekonomický rast krajiny, najmä v čase, keď sa americká centrálna banka Fed snaží nájsť rovnováhu medzi uvoľňovaním menovej politiky a obavou z prehriatia trhu. Vzápätí si pri štvrtkovom otvorení Wall Street pripísal akciový index S&P 500 0,06 % oproti predošlej uzávierke, kým Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,12 % a Dow Jones Industrial Average mierne klesol o 0,07 %. Zápisnica z posledného zasadnutia Fedu však ukázala, že centrálna banka zostáva opatrná a neplánuje rýchle znižovanie sadzieb bez jasnejších dôkazov o slabnúcom raste. Napriek tejto neistote sa na trhu objavili aj pozitívne impulzy. Akcie technologického giganta Nvidia vystrelili na historické maximum vďaka pokračujúcemu boomu umelej inteligencie, zatiaľ čo akcie WK Kellogg prudko vzrástli po správach o možnej akvizícii spoločnosťou Ferrero. Medzitým sa na ázijsko-pacifickej pôde uzavreli regionálne burzy s rozličnými výsledkami. Juhokórejský index Kospi sa posilnil o 1,58 % po rozhodnutí centrálnej banky ponechať úrokové sadzby nezmenené. Rastúci trend nasledovali aj čínsky CSI 300 a austrálsky S&P/ASX 200, ktoré si pripísali 0,47 % a 0,59 %, hoci japonské indexy Nikkei 225 a TOPIX skončili obchodný deň o 0,44 % a 0,56 % nižšie. Na druhú stranu, singapurský index Straits Times prekvapil investorov tým, že dosiahol nové historické maximum, čo odráža lokálnu silu a stabilitu v prostredí globálnych otrasov. V Európe sa zas nálada niesla v pozitívnom duchu, keďže paneurópsky index Stoxx 600 vzrástol o 0,39 % k 15:30 Seč a britský FTSE 100 dokonca dosiahol počas dňa nové rekordné maximum, ťahaný nahor ťažobnými spoločnosťami ako Rio Tinto a Glencore. Tieto firmy profitovali z očakávaní vyšších cien medi, ktoré paradoxne vyvolalo práve americké clo, čím sa posilnila špekulácia, že vláda USA môže týmto krokom podporiť domáci ťažobný sektor.

Makroekonomické údaje a správy

USA: Žiadosti o hypotéky na kúpu nehnuteľností v USA v týždni končiacom 4. júla dosiahli najvyššiu úroveň od februára 2023, keď vzrástli o 9,4 % oproti predchádzajúcemu týždňu. Hypotekárne sadzby zároveň mierne klesli na 6,77 %, čo je najnižšia hodnota za tri mesiace. Tento rast dopytu je podporený vyššou ponukou bývania a spomaľujúcim sa rastom cien nehnuteľností. Priemerná výška úveru klesla na 432 600 dolárov, najnižšiu úroveň od januára 2025.

Ázia: Makroekonomická situácia v Ázii ukazuje známky opatrnosti a zmierneného cenového vývoja. Kórejská centrálna banka ponechala úrokové sadzby na úrovni 2,50 %, aby zabránila destabilizácii trhu spôsobenej rastom cien nehnuteľností a zadlžením domácností, pričom upozornila na vplyv obchodných napätí na ekonomický rast. Okrem toho sa v Japonsku medzimesačne znížili ceny výrobcov o 0,2 %, čo je miernejší pokles než v predchádzajúcom mesiaci, zatiaľ čo medziročný rast cien výrobcov dosiahol 2,9 %, čo predstavuje spomalenie. Importné ceny však prudko klesli, čo poukazuje na oslabený dopyt a menší inflačný tlak z dovozu.

Európa: Inflačné správy z Európy za jún vyslali zmiešané signály o vývoji cien v jednotlivých ekonomikách. V Nemecku inflácia klesla na 2,0 %, čím dosiahla cieľ Európskej centrálnej banky a dostala sa na najnižšiu úroveň za osem mesiacov, najmä vďaka lacnejšej energii a spomaleniu rastu cien potravín. Naopak, Česká republika zaznamenala zrýchlenie inflácie na 2,9 %, ťahané najmä vyššími cenami potravín, alkoholu a tabaku. V Nórsku ostala inflácia stabilná na 3,0 %, no jadrová inflácia sa mierne zvýšila, čo naznačuje pretrvávajúce cenové tlaky mimo energií a daní. Tieto rozdiely ukazujú, že inflačný vývoj v Európe nie je jednotný a bude závisieť od špecifických faktorov v jednotlivých krajinách.