Obchodná vojna dosiahla novú úroveň: Trumpové clá ťahajú trhy do červených čísel
Dňa 3. apríla 2025 prezident Spojených štátov oznámil zavedenie nových obchodných ciel, čo okamžite vyvolalo turbulencie na globálnych trhoch. Tento krok mal výrazný dopad na akciové indexy, dlhopisy a obchodné vzťahy medzi veľkými ekonomikami, čím vyvolal obavy z eskalácie obchodnej vojny.
Absolútna správa
Americké akciové indexy sa okamžite obrátili v červené čísla po tom, čo prezident Donald Trump oznámil rozsiahle clá, zavádzajúc 10 % základnú colnú sadzbu na všetok zahraničný dovoz do USA a výrazne vyššie sadzby pre kľúčových obchodných partnerov, ako sú Čína (54 %), EÚ (20 %), India (26 %) a Japonsko (24 %). Vzápätí sa pri otvorení štvrtkového obchodovania ocitol benchmark S&P 500 v strate 3,14 %, kým Nasdaq Composite a Dow Jones Industrial Average klesli oproti predošlej uzávierke o 4,61 % a 2,93 %. Okrem prudkého poklesu akcií došlo k oslabeniu dolára, keď sa investori uchýlili k bezpečným aktívam, ako je zlato, ktorého cena zostala na rekordných maximách. Zároveň clá na automobily vyrobené v zámorí (25 %) a na oceľ či hliník (25 %) ešte viac zintenzívnili obavy z obchodnej vojny. Krok Bieleho domu vyvolal silné reakcie – EÚ oznámila, že pripravuje odvetné opatrenia, Čína označila clá za „jednostranné šikanovanie“ a ďalšie krajiny, ako Austrália či Švajčiarsko, zvažujú odpoveď. Ekonomickí experti varujú, že clá môžu zvýšiť infláciu a brzdiť rast, čo priznal aj Fed, ktorý naznačil možnú revíziu menovej politiky. K poklesu došlo aj na kapitálových trhov v ázijsko-pacifickom regióne, keďže okrem Číny sa nové tarify dotkli aj ďalších krajín, ako sú India (26 %), Južná Kórea (25 %) či Austrália (10 %). Miestne akciové indexy na toto rozhodnutie reagovali negatívne – japonský Nikkei 225 klesol o 2,77 %, juhokórejský Kospi o 0,76 %, čínsky CSI 300 o 0,59 % a austrálsky ASX 200 o 0,94 %. Súčasne ako vo zvyšku sveta, tak aj na európskom kontinente dominovali straty, v dôsledku čoho sa rozsiahly index Stoxx 600 obchodoval o 15:35 SEČ nižšie o 2,16 %. Zasiahnuté boli kľúčové sektory, ako maloobchod, doprava a automobily, pričom akcie spoločností ako Adidas a Maersk klesli o viac než 9 %. Nové opatrenia Spojených štátov predstavujú významnú hrozbu pre všetky ekonomiky, ktoré sú exportne orientované, čo analytici označujú za nečakaný protivietor pre hospodárskeho rozvoja.
Makroekonomické údaje a správy
USA: Výnosy amerických štátnych dlhopisov klesli na šesťmesačné minimum po vyhlásení Trumpových nových ciel, čo predstavuje pokles 10-ročného výnosu o 15 bázických bodov na 4,045 % a dvojročného na 3,751 %. Tieto opatrenia vyvolali obavy z obchodnej vojny a spomalenia ekonomiky, vďaka čomu ochladli očakávania rastu v roku 2025 a zvýšili šance možného zníženia úrokových sadzieb o 75 až 100 bázických bodov.
Ázia: Ekonomická situácia v Ázii sa líši medzi Čínou a Japonskom. Čínsky sektor služieb v marci zaznamenal zrýchlenie rastu, keď index Caixin PMI vzrástol na 51,9, podporený silným dopytom a pozitívnou obchodnou náladou. Napriek tomu stále pretrvávali problémy so zamestnanosťou a rastom cien vstupov. V Japonsku naopak sektor služieb stagnoval s klesajúcim PMI na 50,0, čím sa skončila štvormesačná expanzia. Nové objednávky rástli len mierne, zatiaľ čo náklady vzrástli najrýchlejšie za posledných 18 mesiacov, čo viedlo k vyšším výrobým nákladom a poklesu podnikateľskej dôvery na najnižšiu úroveň za viac ako štyri roky.
Austrália: Austrálsky obchodný prebytok sa vo februári znížil na 2,97 miliardy AUD z januárových 5,16 miliardy AUD, čo bolo spôsobené poklesom vývozu o 3,6 %, najmä pri nemenovom zlate, a nárastom dovozu o 1,6 %, ktorý bol podporený vyšším prílivom investičného majetku. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, keď prebytok dosiahol 7,55 miliardy AUD, ide o výrazný pokles.
Európa: Aktuálne inflačné správy z Európy a okolitých regiónov ukazujú rôzne trendy v cenových pohyboch. V marci zostala inflácia v Švajčiarsku stabilná na 0,3 %, aj keď ceny bývania a energií medziročne vzrástli o 1,4 %, zatiaľ čo ceny dopravy klesli o 2,1 %. V Turecku sa inflácia mierne znížila na 38,1 %, na najnižšiu úroveň za 39 mesiacov, hoci ceny potravín vzrástli o 37,12 % a doprava o 21,59 %. V eurozóne sa inflácia cien výrobcov vo februári zrýchlila na 3 %, najmä kvôli rastúcim cenám energií, ktoré medziročne vzrástli o 7,4 %, pričom ceny medziproduktov rástli rýchlejšie a ceny spotrebných tovarov sa spomalili.
