Neistota okolo amerických ciel ovplyvnila svetové trhy: Zmiešaný vývoj naprieč regiónmi
V utorok 8. júla 2025 sa svetové finančné trhy ocitli pod vplyvom rastúcej neistoty, ktorú vyvolali obchodné rozhodnutia a ekonomické kroky prijaté na viacerých kontinentoch. Investori sledovali vývoj geopolitických vzťahov a reagovali na novinky, ktoré ovplyvnili globálny obchod aj investičné prostredie.
Absolútna správa
Americké akciové indexy vstúpili do nového obchodného dňa so zmiešanými hodnotami. S&P 500 mierne vzrástol o 0,07 % od svojej poslednej uzávierky, avšak Nasdaq Composite stratil 0,54 % a Dow Jones Industrial Average sa znížil o 0,06 %. Trhy reagovali na rozhodnutie prezidenta USA odložiť termín zavedenia nových ciel na dovozy zo 14 krajín na 1. august. Donald Trump zároveň poslal týmto krajinám listy s detailmi o nových colných sadzbách a naznačil, že hoci je termín relatívne pevný, je otvorený aj rokovaniam a možným zmenám, čo upokojilo obavy investorov. Dôležité je, že India a Európska únia boli vynechané zo zoznamu krajín, ktorým majú byť clá uvalené, čo analytici vnímajú ako signál potenciálnych obchodných dohôd. Na druhej strane Čína vyjadrila silné varovanie pred obnovením obchodného sporu a zdôraznila krehkosť nedávno dohodnutého obchodného prímeria s USA. Súčasne Amazon spustil svoj Prime Day, ktorý tento rok potrvá štyri dni a očakáva sa, že vďaka tomu prudko vzrastú online tržby amerických maloobchodníkov. Amazon však čelí silnej konkurencii zo strany Walmartu, Targetu a TikTok Shopu, ktorí sa zameriavajú najmä na mladších spotrebiteľov pripravujúcich sa na školský rok. Medzitým investori v ázijsko-tichomorskom regióne spracovávali prevažne zisky z utorkového obchodovania, a to napriek tomu, že Trump ohlásil uvalenie ciel vo výške 25–40 % na dovoz z krajín ako Japonsko, Južná Kórea, Indonézia či Bangladéš, pričom okrem Indie bol aj Taiwan vyňatý z týchto opatrení. Vzápätí japonský Nikkei 225 vzrástol o 0,26 %, juhokórejský Kospi o 1,81 %, čínsky CSI 300 o 0,84 % a hongkonský Hang Seng o 1,09 %, zatiaľ čo austrálsky S&P/ASX 200 stagnoval na 8 590,70 bodoch po rozhodnutí centrálnej banky ponechať úrokové sadzby na 3,85 %. V Európe sa zas akcie počas dňa pohybovali nevyrovnane, keďže paneurópsky index STOXX 600 k 15:30 Seč mierne poklesol o 0,09 %, kým nemecký DAX a britský FTSE 100 vzrástli o 0,26 % a 0,16 %. Medzi miestnymi akciami výrazne rástli investičná spoločnosť Kinnevik (+6,18 %) a biotechnologická Zealand Pharma (+2,15 %), no banka Handelsbanken klesla o 1,37 %.
Makroekonomické údaje a správy
USA: Dôvera malých podnikov v USA v júni mierne klesla, keď sa index NFIB oslabil na 98,6 bodov z dôvodu rastúcich zásob a pretrvávajúcich obáv z daní, ktoré označilo za hlavný problém 19 % firiem. Napriek poklesu neistoty a zmierňujúcim sa inflačným tlakom sa zhoršili očakávania týkajúce sa predaja a obchodných podmienok, klesli aj plány kapitálových výdavkov. Podiel firiem hlásiacich problémy s nájdením kvalifikovanej pracovnej sily vzrástol, rovnako ako podiel podnikov zvyšujúcich mzdy, čo signalizuje pretrvávajúci tlak na trhu práce.
Ázia: V Ázii sa v júni mierne zlepšila ekonomická nálada, keď japonský index Economy Watchers' Survey dosiahol trojmesačné maximum na úrovni 45,0, hoci hodnota pod 50 stále naznačuje pretrvávajúci pesimizmus. Zlepšenie sa prejavilo najmä v nevýrobnom sektore a domácnostiach. Indonézski spotrebitelia si udržali optimizmus s miernym rastom dôvery na 117,8, čo bolo poháňané pozitívnym hodnotením súčasnej ekonomickej situácie, zatiaľ čo očakávania do budúcnosti zostali stabilné.
Austrália: Rezervná banka Austrálie nečakane ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 3,85 %, čím prekvapila trhy, ktoré predpokladali jej zníženie. Banka zdôraznila, že ekonomika sa vyvíja podľa predstáv, inflácia smeruje k cieľu 2,5 % a trh práce zostáva silný. Rozhodnutie je oneskorením v načasovaní, nie zmenou politického smerovania. Rada je pripravená flexibilne reagovať na globálne ekonomické vplyvy a upozornila na pretrvávajúcu neistotu spojenú s dopytom, ponukou a obchodným napätím vo svete.
Európa: V júni inflácia v Európe vykazovala rôzne trendy. V Maďarsku sa medziročne zvýšila na 4,6 %, čo je nad cieľom centrálnej banky. V krajine výrazne vzrástli ceny potravín a energií, kým jadrová inflácia mierne klesla. V Litve sa inflácia zrýchlila na 3,7 % vďaka rastu cien potravín, nealkoholických nápojov a služieb, no spomalil sa rast cien bývania a verejných služieb. Naopak, v Holandsku inflácia klesla na 3,1 %, najnižšiu úroveň za viac než rok. Pokles zaznamenal rast cien alkoholu, tabaku, oblečenia a obuvi, aj keď ceny potravín mierne vzrástli. Celkovo inflácia v celej EÚ klesla na 2,8 %, pričom spotreba domácností v Holandsku medziročne mierne vzrástla.
