Denný komentár: Rast Západu nezakryl ázijské straty a ropné riziká

V utorok 31. marca 2026 sa svetové finančné trhy pohybovali v rozdielnych smeroch, no rozhodujúcim faktorom naprieč všetkými regiónmi zostávala vojna v Iráne, napätie okolo Hormuzského prielivu a s tým spojený rast cien ropy.

Absolútna správa

V USA akciové indexy naznačili mierne zlepšenie sentimentu, keď sa benchmark S&P 500 pri otvorení posilnil o 0,82 %. V raste pokračoval aj industriálny Dow Jones, ktorý vzrástol o 0,72 %, zatiaľ čo technologický Nasdaq Composite si pripísal až 1,3 %. Tento vývoj však neodrážal skutočné upokojenie situácie, ale skôr priebežné preceňovanie geopolitických správ. Investori totiž na jednej strane vnímali signály, že Donald Trump sa snaží vyhnúť dlhodobému konfliktu s Iránom, na druhej strane ale zostávali opatrní pre pokračujúce útoky v regióne, rozšírenie konfliktu aj na Hútíov v Jemene a odmietavý postoj Teheránu k americkým tvrdeniam o pokroku v rokovaniach. Kľúčovým bodom naďalej zostáva Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej spotreby ropy, pričom obavy z obmedzenia jeho priechodnosti držia ceny energií na zvýšených úrovniach. Cena ropy Brent sa po vypuknutí vojny posunula z predvojnových približne 70 USD na viac než 110 USD za barel, čo na naďalej udržiava výraznú rizikovú prirážku. Medzitým v Ázii prevládol v utorok slabší sentiment. Najvýraznejší pokles v regióne zaznamenala Južná Kórea, kde index Kospi stratil 4,26 %, kým užší Kosdaq oslabil takmer o 5 %. Kórejský won zároveň voči doláru stratil 0,84 % a oslabil na 1 529,9, teda blízko najslabších úrovní od roku 2009. Okrem toho, japonský Nikkei 225 klesol o 1,58 % a širší Topix o 1,26 %. V Číne zas CSI 300 oslabil o 0,93 % a hongkonský Hang Seng sa pohyboval mierne v kladnom pásme, zatiaľ čo austrálsky ASX 200 si ako jeden z mála pripísal zisk 0,25 %. Naopak, európske trhy sa vyvíjali počas dňa priaznivejšie, nakoľko paneurópsky Stoxx 600 do 17:25 SEČ londýnskeho času posilnil o 0,54 %, hoci ani tento rast nestačil na zvrátenie slabého mesačného obrazu a index smeroval za marec k poklesu o približne 7 %, čo by znamenalo jeho najslabší mesačný výkon za dlhšie obdobie. Európsky sentiment popri geopolitike ovplyvnili aj firemné správy, pričom akcie Unileveru oslabili o 7,28 % po informáciách o pokročilých rokovaniach s McCormickom o spojení potravinárskej divízie, pri ktorom sa spomínala počiatočná hotovostná zložka približne 15,7 miliardy USD a 65 % podiel Unileveru a jeho akcionárov v zlúčenej spoločnosti.

Makroekonomické údaje a správy

USA: V USA najnovšie údaje naznačili mierne ochladzujúci sa obraz ekonomiky. Počet voľných pracovných miest vo februári klesol o 358-tisíc na 6,882 milióna, teda pod očakávania trhu na úrovni 6,92 milióna, a počet prijatých zamestnancov sa znížil na 4,8 milióna, čo poukazuje na slabší dopyt po pracovnej sile. Na druhej strane počet prepustení klesol na 2,974 milióna z januárových 3,131 milióna, čo bola najnižšia úroveň od augusta 2020. Zároveň sa miera prepustenia znížila z 2,0 % na 1,9 %, takže firmy zatiaľ nepristupujú k výraznejšiemu znižovaniu stavov. Slabší tón doplnil aj index obchodnej aktivity služieb Fedu v Dallase, ktorý sa v marci prepadol o 10,1 bodu na -13,3, tržby spomalili z 4,1 na 1,3 a firemný výhľad klesol na -9,9.

Kanada: Kanadský mesačný HDP sa podľa rýchleho odhadu vo februári 2026 medzimesačne zvýšil o 0,2 %, čím nadviazal na januárový rast 0,1 %, ktorý bol revidovaný smerom nahor. V rámci ekonomiky rástli odvetvia vyrábajúce tovary o 0,2 %, pričom stavebníctvo vzrástlo o 2,2 % a ťažba a dobývanie o 1,2 %, čo vyvážilo pokles priemyselnej výroby o 1,4 %. V službách podporili výkon predovšetkým finančníctvo a poisťovníctvo s rastom 0,5 % a maloobchod s prírastkom 0,8 %, kým veľkoobchod klesol o 1,2 % a doprava so skladovaním o 0,7 %.

Ázia:  V Ázii priniesli údaje z Thajska zmiešaný obraz. Súkromné investície vo februári medzimesačne vzrástli o 1,9 %, hoci pomalšie než o 2,7 % v januári, nakoľko ich podporili hlavne stroje, zariadenia a nebytová výstavba. Naopak, súkromná spotreba klesla o 1,8 %, čo bol najprudší pokles od augusta 2021, najmä po oslabení dopytu po tovare dlhodobej spotreby po vypršaní stimulov na elektromobily. Januárový maloobchod síce medziročne vyskočil o 75,4 %, no medzimesačne sa jeho rast spomalil na 14,2 %, takže celkový obraz naznačuje silnejšie investície, ale slabšiu spotrebu domácností.

Európa: Ročná inflácia v eurozóne sa v marci 2026 podľa predbežného odhadu zrýchlila na 2,5 % z februárových 1,9 %. Inflácia tak tesne zaostala za očakávaniami trhu na úrovni 2,6 % a dostala sa nad 2-percentný cieľ ECB. Hlavným dôvodom bol prudký rast cien energií o 4,9 %, čo bol prvý medziročný nárast po takmer roku a zároveň najsilnejší od februára 2023. Na druhú stranu, v ostatných zložkách sa cenové tlaky zmiernili, keď inflácia služieb spomalila na 3,2 % z 3,4 %, neenergetické priemyselné tovary na 0,5 % z 0,7 % a potraviny, alkohol a tabak na 2,4 % z 2,5 %, zatiaľ čo jadrová inflácia klesla z 2,4 % na 2,3 %. Spomedzi veľkých ekonomík eurozóny inflácia vzrástla v Nemecku z 2,0 % na 2,8 %, vo Francúzsku z 1,1 % na 1,9 %, v Španielsku z 2,5 % na 3,3 % a v Holandsku z 2,3 % na 2,6 %, kým v Taliansku zostala stabilná na 1,5 %.