Denný komentár: Neistota okolo Iránu opäť zhoršila náladu na globálnych trhoch
Na svetových trhoch vo štvrtok 26. marca 2026 prevládla zvýšená opatrnosť, pričom hlavným zdrojom nervozity zostával konflikt na Blízkom východe a nejasné signály o tom, či sa situácia skutočne blíži k upokojeniu.
Absolútna správa
V Spojených štátoch amerických sa tento sentiment prejavil predovšetkým na hlavných akciových indexoch, keďže všetky tri vstúpili do štvrtkového obchodovania v červených číslach. Benchmark S&P 500 klesol o 0,55 % oproti poslednej uzávierke, industriálny Dow Jones oslabil miernejšie o 0,18 %, no najväčšiu stratu zaznamenal technologický Nasdaq Composite, ktorý odpísal 1,08 %. Investori pritom pozorne sledovali aj komoditné a menové trhy, kde geopolitické napätie opäť vytlačilo ceny ropy nad hranicu 100 USD za barel. Brent vzrástol o 4,36 % na 101,50 USD za barel a WTI o 3,96 % na 93,90 USD za barel. Drahšie energie zároveň podporili americký dolár, ktorého index si pripísal 0,18 % na 99,57, kým zlato časť svojho lesku stratilo a jeho spotová cena klesla o 1,93 % na 4 465,63 USD za uncu. Negatívna nálada sa následne preliala aj do Ázie, kde miestne burzy oslabili po správach, že Irán síce prehodnocuje americký návrh, no o priame rokovania s USA zatiaľ nemá záujem, čo utlmilo nádeje na rýchle prímerie. Najvýraznejšie pod tlakom tak zostala Južná Kórea, kde index Kospi stratil viac ako 3 % a užší Kosdaq zas 1,98 %. Okrem toho oslabil aj hongkonský Hang Seng s poklesom o 1,89 % a čínsky CSI 300, ktorý sa uzavrel nižšie o 1,32 %. Medzitým miernejšie, no stále záporné pohyby zaznamenali aj japonské Nikkei 225 (-0,27 %) a Topix (-0,22 %) či austrálsky S&P/ASX 200 (-0,1 %). Európske akcie potom na tento vývoj nadviazali ďalším oslabením. Paneurópsky barometer Stoxx 600 klesol o 0,75 % do 16:00 SEČ, čím vymazal predchádzajúce zisky. Najsilnejší tlak prišiel z ťažobného sektora, ktorý stratil približne 3,6 %, a z technologických firiem s poklesom o viac ako 2 %, keď sa na trhy vrátila averzia k riziku. Z jednotlivých spoločností síce pozitívne vyčnievala britská firma Next, ktorej akcie vzrástli o 6,06 % po silných kvartálnych výsledkoch a zvýšení výhľadu, no celkový obraz v na starom kontinente však zostal negatívny, čo podčiarkol aj pokles akcií švédskeho obchodného reťazca H&M po slabších predajných číslach. Svetové trhy tak reagovali na kombináciu geopolitickej neistoty, drahšej ropy a slabnúcich nádejí, že by sa konflikt na Blízkom východe mohol v krátkom čase vyriešiť.
Makroekonomické údaje a správy
USA: Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA sa v treťom marcovom týždni zvýšil o 5-tisíc na 210-tisíc, čím bol v súlade s očakávaniami trhu, no zároveň zostal pod priemerom z predchádzajúceho roka. Pozitívnejšie vyzneli pokračujúce žiadosti, ktoré v predchádzajúcom týždni klesli o 32-tisíc na 1,819 milióna, teda výraznejšie, než čakal trh na úrovni 1,85 milióna, pričom išlo o najnižšiu hodnotu od mája 2024. Počet nových žiadostí zo strany federálnych zamestnancov zároveň mierne klesol o 59 na 584, čo naznačuje, že napriek slabším februárovým signálom z trhu práce zostáva nezamestnanosť v USA zatiaľ relatívne stabilná.
Ázia: Ázijské dáta priniesli rozdielny obraz vývoja regiónu. V Indii sa inflácia vo februári 2026 zrýchlila na 3,21 % z januárových 2,74 %, čo predstavuje najvyššie tempo za posledných 11 mesiacov. Rast cien pritom ťahali najmä potraviny, kde inflácia vzrástla z 2,13 % na 3,47 %. Naopak, Singapur signalizoval oslabenie priemyslu, keď tamojšia priemyselná produkcia vo februári medziročne klesla o 0,1 % po výraznom januárovom raste o 12,9 %, pričom najväčší prepad zaznamenala biomedicínska výroba. Negatívny vývoj potvrdil aj medzimesačný pokles produkcie o 7,2 %, hoci elektronika zostala svetlou výnimkou s rastom o 13,7 %.
Európa: Úvery domácnostiam v eurozóne vo februári 2026 medziročne vzrástli o 3 % a ich objem dosiahol 7,175 bilióna EUR, no rast zaostal za očakávaniami trhu na úrovni 3,1 %. Úvery podnikom sa mierne zrýchlili, keď ich medziročné tempo rastu stúplo z 2,8 % na 2,9 %. Celkový rast úverov súkromnému sektoru, ktorý zahŕňa domácnosti aj nefinančné firmy, však mierne spomalil na 3,3 % z predchádzajúcich 3,4 %, čo naznačuje, že úverová aktivita v eurozóne síce pokračuje v raste, ale o niečo slabším tempom, než sa očakávalo.
