Denný komentár: Jastrabí Fed, rekordný Kospi, slabšia Európa
Vo štvrtok 19. februára 2026 sa trhy prelievali medzi tromi témami. Investori čítali zápisnicu Federálneho rezervného systému (Fed), sledovali rast cien ropy po správach z Perzského zálivu a zároveň vyhodnocovali silné firemné pohyby v technologickom aj priemyselnom sektore.
Absolútna správa
Vo Washingtone aj na Wall Street sa vo štvrtok ráno nálada niesla v znamení kombinácie technológií, ropy a signálov centrálnej banky. Hlavné americké indexy pritom otvorili v mínuse: benchmarkový S&P 500 strácal 0,29 %, Nasdaq Composite 0,5 % a Dow Jones Industrial Average 0,17 %. Investori pritom spracúvali zápisnicu Federálneho rezervného systému s jemne „jastrabím“ podtónom, v ktorej zaznel aj scenár, že pri inflácii nad 2 % môžu sadzby nabrať oboma smermi, a zároveň vyčkávali na nové makroekonomické údaje z maloobchodu a priemyslu. Ešte predtým však trh podporovali najmä AI a polovodiče: Nvidia profitovala zo správy o viacročnej dohode s Meta a k rastu sa pridali aj firmy naviazané na dátové úložiská. Navyše, popri akciách sa do popredia dostala aj ropa. Futures na Brent stúpli na 71,65 USD za barel a futures na WTI na 66,4 USD za barel po tom, čo už v stredu oba benchmarky vyskočili o vyše 4 % (najviac od 30. januára). Impulzom boli obavy z narušenia dodávok z Perzského zálivu aj report Amerického ropného inštitútu (API) o poklese zásob v USA o 609 tisíc barelov za týždeň do 13. februára. Na druhú stranu, v kontraste so slabším otvorením v Amerike sa Ázia vo štvrtok viezla na pozitívnej vlne. Náladu v regióne ťahala predovšetkým Južná Kórea, kde index Kospi vzrástol o 3,09 % na rekordných 5 677,25 bodu a Kosdaq takmer o 5 %, pričom rástli aj ťažké váhy (Samsung +4,86 %, SK Hynix +1,59 %). Okrem toho, vyššie zakončili aj Austrália (S&P/ASX 200 +0,88 %) a Japonsko (Nikkei +0,57 %, Topix +1,18 %), kým Hongkong a pevninská Čína zostali pre sviatky zatvorené. Európa sa zas vydala opačným smerom a reagovala najmä na výsledkovú sezónu. Široký index Stoxx 600 okolo 16:50 SEČ strácal 0,6 %, čo sa prenieslo aj na hlavné burzy. Britský FTSE klesol o 0,62 %, nemecký DAX o 0,93 % a francúzsky CAC 40 o 0,54 %. Najviac trh zaťažil Airbus (-6,5 %) po výhľade dodávok 870 lietadiel v roku 2026 (trh čakal približne 880). Ďalej, oslabil aj Renault (-3,59 %) po tržbách 57,9 mld. € (+3 %), no so stratou 10,9 mld. €, zatiaľ čo Nestlé napriek poklesu tržieb na 89,49 mld. CHF (-2 %) a zisku na 9 mld. CHF (-17 %) posilnilo o 3,78 % vďaka správe o pokročilých rokovaniach o predaji zmrzlinárskeho biznisu.
Makroekonomické údaje a správy
USA: Zápisnica zo zasadnutia Fedu z 27.–28. januára ukazuje pokračujúce rozdelenie názorov na ďalší vývoj sadzieb. Niektorí by podporili ďalšie zníženie, ak bude inflácia klesať podľa očakávaní, iní chcú sadzby ešte istý čas ponechať bez zmeny, dokým sa potvrdí návrat dezinflácie, a zazneli aj úvahy o možnom zvýšení, ak by inflácia zostala nad cieľom. Fed po zasadnutí ponechal pásmo sadzby federálnych fondov na 3,50–3,75 %, po troch zníženiach na konci 2025 (každé o 25 bps). Rozhodnutie nebolo jednomyseľné, nakoľko Stephen I. Miran a Christopher J. Waller chceli ďalšie zníženie o 25 bps, kým väčšina tvrdila, že súčasné nastavenie je blízko neutrálnej úrovne a je lepšie počkať na ďalšie dáta.
Ázia: V Ázii sa menová politika a inflácia vyvíjajú rozdielnym tempom. Malajzia drží cenový rast stabilne, keď januárová inflácia zostala na 1,6 % medziročne a jadrová na 2,3 %, pričom medzimesačne ceny pridali len 0,1 %. Filipíny naopak pokračujú v podpore rastu. Miestna centrálna banka znížila sadzby už šiestykrát po sebe o 25 bps, čím kľúčovú sadzbu posunula na 4,25 % (vklady 3,75 %, úvery 4,75 %), a to v čase, keď sa inflácia v januári vrátila do cieľa 2–4 % na 2,0 %; zároveň ekonomika v 2025 rástla len o 4,4 %, pod vládnym pásmom 5,5–6,5 %. Indonézia je opatrnejšia a sadzby zatiaľ nemení – BI rate drží na 4,75 % (vklady 3,75 %, úvery 5,50 %), no naznačuje priestor na ďalšie zníženie, ak inflácia v rokoch 2026–2027 zostane v pásme 1,5–3,5 %.
Európa: Prebytok bežného účtu eurozóny sa v decembri zvýšil primárne vďaka rastu obchodného prebytku na 15 mld. € z 9 mld. € v novembri. V tovare sa prebytok znížil na 20 mld. € (z 24 mld. €), no v službách stúpol na 14 mld. € (z 12 mld. €). Pomohol aj menší deficit primárnych príjmov na -4 mld. € (po -12 mld. €), zatiaľ čo deficit sekundárnych príjmov sa mierne prehĺbil na -16 mld. € (z -15 mld. €). Za celý rok 2025 dosiahol bežný účet prebytok 255 mld. € (1,6 % HDP), čo je menej než v 2024 (407 mld. €; 2,7 % HDP), najmä pre prechod primárnych príjmov do deficitu -62 mld. €, nižší prebytok služieb 135 mld. € a vyšší deficit sekundárnych príjmov -186 mld. €, čo len čiastočne vykompenzoval vyšší prebytok v tovare 369 mld. €.
